Mnoho ľudí si berie voľno z práce. Ale len málo z nich o tom informuje svojho šéfa. Tento trend, známy ako „ghost vacationing“ (duchovná dovolenka), sa pomaly dostáva z tieňa kancelárskeho života. Ide o situáciu, keď si zamestnanci vezmú deň (alebo niekoľko dní) voľna bez toho, aby formálne nahlásili svoju neprítomnosť. Žiadna oficiálna žiadosť o dovolenku, žiadny e-mail o neprítomnosti v kancelárii.
Spoločnosť Kickresume uskutočnila prieskum medzi 1 897 respondentmi, aby zistila, ako bežné je toto správanie a či sa v rôznych častiach sveta prejavuje odlišne. Aby sme zúžili náš záber, zamerali sme sa konkrétne na USA a Európu, kde sa rovnováha medzi prácou a voľným časom často vníma veľmi odlišne.
Tu je rýchly pohľad na najzaujímavejšie zistenia:
- Približne 32 % zamestnancov v USA a 33 % zamestnancov v Európe priznalo, že si aspoň raz vzali neohlásené voľno, napriek veľmi odlišným politikám v oblasti dovoleniek.
- Viac ako 70 % neohlásených dovoleniek trvá menej ako jeden deň, pričom len 5 % Američanov a 3 – 4 % Európanov sa odváži zmiznúť na viac ako týždeň.
- 36 % Američanov, ktorí nikdy neabsolvovali tajnú dovolenku, uvádza, že ich k tomu tlačia problémy s duševným zdravím, čo je takmer dvojnásobok oproti 20 % v Európe.
- 42 % Američanov a 41 % Európanov požiadalo o krytie počas tajnej dovolenky a dostalo ho, čo naznačuje neformálne dohody o pomoci kolegom pri úteku.
Veľkorysé dovolenkové politiky nezabránia tajným únikom
Nie je to prvýkrát, čo sme sa zaoberali rozdielmi medzi americkou a európskou pracovnou kultúrou. V našich predchádzajúcich prieskumoch sa jasne vynikli dva vzory.
Prvým bolo, ako dlho ľudia zostávajú v práci. Zistili sme, že 50 % Európanov uviedlo, že pracuje štandardných 31 – 40 hodín týždenne, zatiaľ čo viac ako 40 % Američanov pracuje 41 – 50 hodín.
Druhým rozdielom bolo , koľko času si ľudia skutočne dokážu vziať voľno. Takmer 60 % Európanov malo tri týždne alebo viac dovolenky, ale takmer polovica Američanov si vzala len 10 dní alebo menej.
Na základe týchto výsledkov by bolo prirodzené očakávať, že Američania budú lídrami v oblasti „duchovných dovoleniek“. Veď ak je oficiálny voľný čas vzácny a pracovná záťaž väčšia, tiché zmiznutie na deň sem alebo tam môže byť spôsobom, ako to zvládnuť. V Európe, kde je systém štedrejší a štruktúrovaný tak, aby vyhovoval potrebám pracovníkov, sa zdá, že je menej dôvodov na to, aby sa ľudia skrývali.
A predsa, údaje túto domnienku úplne nepotvrdzujú.
Keď sme sa respondentov opýtali, či niekedy čerpali dovolenku bez oznámenia, odpovede na oboch stranách Atlantiku boli prekvapivo podobné:
- V USA takmer polovica zamestnancov (49 %) uviedla, že to nikdy neurobila. Približne tretina (32 %) priznala, že aspoň raz si vzala dovolenku bez oznámenia, a malá časť uviedla, že to robí pravidelne (3 %).
- Európa zaostávala len o málo. Niečo viac ako polovica respondentov (53 %) uviedla, že to nikdy neurobila, ale rovnako ako v USA (približne jeden z troch) priznalo, že si vzalo neohlásené voľno, a niekoľko (5 %) uviedlo, že je to opakujúci sa zvyk.
Záverom je, že v oboch regiónoch si výrazné množstvo zamestnancov (približne jeden z troch) aspoň raz vzalo neohlásené voľno.
Tieto čísla naznačujú, že oficiálne politiky majú len obmedzený vplyv na formovanie správania. Aj v Európe, kde je dovolenka dostupnejšia, mnohí zamestnanci stále pociťujú potrebu potichu odísť.
Dovolenka bez oznámenia je rýchly únik pre 70 % pracovníkov
Ak sú „duchovné dovolenky“ bežné na oboch stranách Atlantiku, ďalšou otázkou je, na ako dlho ľudia skutočne zmiznú. Pozreli sme sa na odpovede tých, ktorí priznali, že si vzali neohlásené voľno, a očakávali sme, že Američania budú pravdepodobne predlžovať svoje „duchovné dovolenky“. Ale ani tieto údaje túto domnienku nepotvrdzujú.
V USA boli väčšina dovoleniek bez oznámenia krátke:
- Najčastejšou voľbou bol jeden deň voľna, čo uviedlo 27 % respondentov.
- Ďalších 21 % uviedlo, že si vzalo voľno len na pol dňa, zatiaľ čo 24 % si vzalo voľno len na pár hodín.
- Dlhšie dovolenky bez oznámenia boli zriedkavé: 18 % uviedlo, že si vzalo dva až tri dni, len 5 % uviedlo, že si vzalo štyri až sedem dní, a ďalších 5 % bolo mimo dosahu viac ako týždeň.
Odpovede Európanov boli takmer identické:
- 28 % uviedlo, že si vzalo jeden deň, 23 % pol dňa a 21 % len niekoľko hodín.
- Niečo viac (22 %) si dovolenku predĺžilo na dva alebo tri dni, ale len 4 % si dovolilo štyri až sedem dní a 2 % uviedlo, že si vzali dovolenku na viac ako týždeň.
Tento vzorec naznačuje, že dovolenka bez prítomnosti na pracovisku je zriedka dlhým únikom, bez ohľadu na to, kde žijete. Väčšina ľudí si berie veľmi krátke prestávky, len toľko, aby si oddýchli. Aj v USA, kde je ťažšie získať oficiálnu dovolenku, sa dovolenka bez prítomnosti na pracovisku zvyčajne nezmení na predĺžené neoficiálne prázdniny. Zdá sa, že ide skôr o vytvorenie malých, diskrétnych voľných chvíľ, ako o zmiznutie na celé dni.
Duchovná dovolenka je o zvládaní, nie o lenivosti
Duchovná dovolenka sa nekoná bez dôvodu. Ukazuje sa, že zamestnanci sa nesnažia vyhýbať svojim povinnostiam, ale reagujú na tlaky, ktoré sa im nepáči otvorene riešiť.
Pre tých, ktorí majú osobnú skúsenosť, boli dva hlavné dôvody spoločné na oboch stranách Atlantiku: rodinné alebo osobné povinnosti a vyhorenie alebo problémy s duševným zdravím.
- V USA 34 % „duchovných dovolenkárov” uviedlo rodinné alebo osobné dôvody a ďalších 34 % poukázalo na vyhorenie alebo duševné zdravie.
- Európania uviedli podobné odpovede: 38 % uviedlo rodinné potreby a 33 % vyhorenie.
- Iné dôvody boli menej časté, len približne 14 % Američanov a 13 % Európanov uviedlo, že si jednoducho chceli oddýchnuť, a malý podiel uviedol „nedostatok skutočnej práce“ (približne 11 – 12 %).
Potom sme sa opýtali tých, ktorí uviedli, že nikdy neabsolvovali „duchovnú dovolenku“, čo by ich mohlo k tomu podnietiť.
- V USA 36 % uviedlo, že vyhorenie alebo duševné zdravie by ich prinútilo vziať si neohlásené voľno, v porovnaní s 20 % v Európe.
- Európania tiež častejšie uvádzali, že „by to neurobili“ (34 %) v porovnaní s Američanmi (28 %).
- A hoci len veľmi málo Američanov (3 %) uviedlo, že by mohli ísť na dovolenku bez oznámenia, pretože nemajú veľa skutočnej práce, v Európe bol tento počet viac ako dvojnásobný (7 %).
Tieto rozdiely naznačujú niekoľko kultúrnych podtextov. Vyšší podiel respondentov v USA, ktorí uvádzajú vyhorenie, a to ako medzi tými, ktorí si vzali dovolenku bez oznámenia, tak aj medzi tými, ktorí by tak mohli urobiť, súhlasí s dlhšími pracovnými hodinami a kratšími oficiálnymi dovolenkami, ktoré sme zdôraznili v našich skorších zisteniach.
Európania naopak častejšie uvádzali, že by dovolenku vôbec nevyužili. Tretina európskych respondentov túto myšlienku odmietla, v porovnaní s niečo málo cez štvrtinou Američanov. To by mohlo odrážať kultúru na pracovisku, kde je žiadanie o dovolenku prijateľnejšie a menej riskantné.
Nakoniec, odpoveď „nedostatok skutočnej práce“, hoci celkovo predstavovala malé percento, bola častejšia v Európe. To môže naznačovať, že niektoré európske pracoviská majú obdobia pomalšej činnosti, počas ktorých môžu zamestnanci odísť bez následkov, ale namiesto toho, aby boli transparentní, niektorí sa rozhodnú pre tichú prestávku.
(Poznámka: Tieto údaje boli zozbierané v júli, kedy je v mnohých európskych krajinách zvykom čerpať dlhšiu letnú dovolenku.)
Celkovo výsledky naznačujú, že ghost vacationing zriedka súvisí s lenivosťou alebo nezáujmom. Častejšie súvisí s veľmi ľudskými potrebami: starostlivosťou o rodinu alebo ochranou duševného zdravia. A hoci americkí aj európski pracovníci pociťujú tieto tlaky, Američania sa zdajú byť viac náchylní k ghost vacationing, pretože oficiálne spôsoby, ako si oddýchnuť, sú menej zhovievavé.
10 % Európanov nemá „žiadne obavy“ ohľadom „duchovnej dovolenky“ oproti 6 % Američanov
Nie každý sa cíti pohodlne, keď si berie dovolenku bez toho, aby o tom informoval. Aj keď existujú rodinné potreby alebo tlaky na duševné zdravie, niečo ľudí prinúti váhať. Chceli sme pochopiť, čo je to „niečo“. Aké obavy bránia zamestnancom v ghost vacationing alebo ich znepokojujú, keď to robia?
V USA bola najčastejšia odpoveď jednoduchá:
- 28 % uviedlo, že nikdy ani nezvažovalo dovolenku bez oznámenia. To isté platilo pre 26 % Európanov.
- Medzi tými, ktorí o tom uvažovali, bola najväčšou obavou na oboch stranách Atlantiku strata dôvery alebo kredibility v práci (22 % v USA, 25 % v Európe).
- Obavy z odhalenia šéfom alebo personálnym oddelením (14 % v oboch regiónoch), zmeškanie dôležitých noviniek (9–10 %) alebo disciplinárne opatrenia (8 % v USA, 4 % v Európe) sa tiež objavili, hoci menej často.
Dva zistenia však vynikajú v tom, čo hovoria o kultúre na pracovisku. Prvým je podiel ľudí, ktorí uviedli, že nemajú „žiadne obavy“ z ghost vacationing. V tomto prípade bola Európa na vyššej úrovni, s 10 % v porovnaní s 6 % v USA. Hoci ide celkovo o malú skupinu, naznačuje to, že v Európe sa neformálne voľno môže zdať bezpečnejšie.
Druhý výrazný kontrast je v odpovedi „sklamanie kolegov“. Američania túto odpoveď zvolili o niečo častejšie (13 %) ako Európania (11 %). Tento pocit viny za zaťažovanie kolegov súvisí s širším kultúrnym rozdielom, ktorý sme už spomínali.
V našom predchádzajúcom prieskume o pracovnej kultúre takmer polovica Európanov (49 %) uviedla, že sa vôbec necítia vinní za čerpanie oficiálneho voľna. Len 32 % Američanov malo rovnaký názor. Medzitým 33 % Američanov priznalo, že sa často cítia vinní za čerpanie dovolenky, v porovnaní s iba 18 % Európanov.
Rovnaký pocit sa prejavuje aj v prípade „duchovných dovoleniek“. Americkí zamestnanci zdá sa vnímajú neprítomnosť emotívnejšie a obávajú sa nielen reakcie svojho zamestnávateľa, ale aj toho, že ich kolegovia budú musieť prevziať ich prácu.
Celkovo tieto zistenia naznačujú, že Američania sú opatrnejší, pokiaľ ide o dôsledky, a náchylnejší k pocitu viny, zatiaľ čo Európania sa zdajú byť o niečo pokojnejší, možno preto, že oficiálne voľno je už viac akceptované a menej spojené s pocitom osobnej zodpovednosti.
Takmer polovica pracovníkov už niekedy kryla „duchovnú dovolenku“ kolegu
„Ghost vacationing“ sa môže často javiť ako individuálny čin, ale ako sa ukazuje, nie vždy sa deje izolovane. Niekedy sa opiera o tichú spoluprácu medzi kolegami.
Po preskúmaní dôvodov, prečo ľudia berú dovolenku bez nahlásenia, a čo ich od toho odrádza, sme chceli vedieť, či si zamestnanci niekedy kryjú chrbát, keď si niekto vezme dovolenku bez nahlásenia.
Odpovede ukázali, že neformálna tímová práca v súvislosti s „duchovnou dovolenkou“ je pomerne bežná na pracoviskách v USA aj v Európe:
- V USA takmer polovica respondentov (47 %) uviedla, že sa nikdy nezúčastnila na takomto druhu dohody.
- Niečo menšia časť (42 %) však uviedla, že už niekedy požiadala niekoho, aby ju zastúpil, a naopak, sama zastúpila kolegu.
- Niekoľko respondentov uviedlo, že sa zúčastnili len jednej strany výmeny: 5 % priznalo, že požiadalo o pomoc, a 6 % uviedlo, že len krylo niekoho iného.
V Európe bol zaznamenaný podobný trend, ale s väčším sklonom k pomoci druhým:
- Zatiaľ čo 39 % Európanov uviedlo, že sa nikdy nezúčastnili na zastupovaní počas dovolenky, porovnateľný počet (41 %) to urobil oboma spôsobmi.
- Európania tiež častejšie uvádzali, že zastúpili len iných (14 %), čo je viac ako dvojnásobok podielu v USA.
Tieto čísla ukazujú, že hoci „duchovná dovolenka“ môže byť neoficiálna, neprebieha vo vákuu. Na mnohých pracoviskách kolegovia fungujú ako bezpečnostná sieť a zasahujú, aby udržali veci v chode, kým si niekto oddýchne. Tento druh vzájomnej podpory sa zdá byť o niečo silnejší v Európe, kde boli zamestnanci ochotnejší pomáhať iným kryť ich prácu ako v USA.
Tieto zistenia v konečnom dôsledku potvrdzujú opakujúcu sa tému: dovolenka bez prítomnosti na pracovisku nie je len otázkou individuálneho rozhodnutia. Je odrazom širšej kultúry na pracovisku a nevyslovených dohôd medzi kolegami. V niektorých prostrediach sa neoficiálne voľno javí ako riskantné, osobné a spojené s pocitom viny. V iných sa môže ticho stať spoločným porozumením, kde si kolegovia navzájom pomáhajú vytvoriť priestor na oddych, aj keď to nie je v oficiálnom kalendári.
Záverečné myšlienky
Duchovná dovolenka odráža hlbšie tlaky, ktorým čelia pracovníci v súvislosti s vyhorením, rodinnými povinnosťami a duševným zdravím. Náš výskum ukazuje, že ide o bežnú reakciu na tieto výzvy, a nie o prejav lenivosti alebo nezáujmu.
Zároveň obavy o dôveru, pocit viny a dôsledky ovplyvňujú to, ako ľudia berú neoficiálne voľno. To odhaľuje rozpor medzi formálnymi politikami a realitou každodenného pracovného života.
Riešenie tejto priepasti znamená budovanie kultúry na pracovisku, kde je oddych a načerpanie nových síl akceptované a podporované, aby zamestnanci nemali pocit, že musia skrývať svoju potrebu prestávok.
Demografia
Pohlavie
- Muži: 69 %
- Ženy: 30 %
- Nezahrnuté v žiadnej z uvedených kategórií alebo iné: 1 %
Vek
- Menej ako 18 rokov: 2 % (vyňaté z prieskumu)
- 18–28: 33 %
- 29–43: 42 %
- 45–60: 21 %
- 61–79: 2 %
- 79 a viac: <1 %
Práca
- V kancelárii: 40 %
- Hybridná: 32 %
- Na diaľku: 28 %
Miesto
- Afrika: 12 %
- Ázia: 32 %
- Austrália/Oceánia: 2 %
- Európa: 21 %
- Latinská Amerika: 8 %
- Severná Amerika: 25 % (87 % so sídlom v USA)
Poznámka
Tento anonymný online prieskum spoločnosti Kickresume, realizovaný v júli 2025, zhromaždil názory 1 897 respondentov z celého sveta. Všetci účastníci boli oslovení prostredníctvom internej databázy spoločnosti Kickresume.
O Kickresume
Kickresume je kariérny nástroj založený na umelej inteligencii, ktorý pomáha uchádzačom o zamestnanie nájsť si prácu a zvýšiť plat pomocou výkonných nástrojov na tvorbu životopisov a motivačných listov, analýzy zručností a automatizovanej pomoci pri hľadaní práce. Pomohol už viac ako 8 miliónom uchádzačov o zamestnanie po celom svete.
