US-EU.png)
Vnímanie pracovnej kultúry na oboch stranách Atlantiku je často ovplyvnené stereotypmi a predpokladmi. Niektorí tvrdia, že Európania pracujú, aby žili, zatiaľ čo Američania žijú, aby pracovali. Ale do akej miery je to založené na skutočnosti a do akej miery je to len mýtus?
Aby sme tieto myšlienky preskúmali hlbšie, Kickresume uskutočnil prieskum medzi 1 228 respondentmi, aby získal priame informácie o skutočných rozdieloch – a podobnostiach – medzi americkou a európskou pracovnou kultúrou.
Tu je rýchly pohľad na najzaujímavejšie zistenia:
- 40 % Američanov uviedlo, že pracuje 41 až 50 hodín týždenne.
- Strední manažéri v oboch regiónoch sú skupinou, ktorá najčastejšie pracuje denne nadčasy.
- Až 60 % Američanov nikdy neberie dlhšiu dovolenku (2 a viac týždňov).
- Viac ako 33 % Američanov priznalo, že sa často cítia vinní, keď si berú voľno, zatiaľ čo len 18 % Európanov zdieľa rovnaký názor.
- 51 % Európanov je spokojných alebo veľmi spokojných so svojou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom.
- Takmer 19 % amerických respondentov uviedlo, že sa cítia pod tlakom, aby nevyužívali sick days.
USA predstihujú Európu v počte odpracovaných hodín týždenne
Jedným z najčastejšie uvádzaných rozdielov medzi americkou a európskou pracovnou kultúrou je množstvo času stráveného v práci. Čo nám hovoria čísla?
Medzi našimi európskymi respondentmi 50 % uviedlo, že pracuje 31 až 40 hodín týždenne, čo sa zhoduje so štandardným 40-hodinovým pracovným týždňom v mnohých európskych krajinách. Avšak významná časť – presnejšie 26 % – uviedla, že pracuje o niečo viac, a to 41 až 50 hodín týždenne.
Na druhej strane, odpovede Američanov vykresľujú trochu odlišný obraz. Kým 33 % respondentov z USA uviedlo, že pracuje 31 až 40 hodín týždenne, viac ako 40 % uviedlo, že pracuje 41 až 50 hodín. Okrem toho 8 % Američanov uviedlo, že pracuje viac ako 51 hodín týždenne, čo je výrazne viac ako 5 % Európanov, ktorí uviedli to isté.
Tieto výsledky naznačujú, že stereotyp, podľa ktorého sú Američania viac zameraní na prácu, môže mať určitú pravdu, keďže z našich údajov jasne vyplýva ich tendencia pracovať dlhšie hodiny.
Dôvody za týmto javom môžu byť rôzne. Napríklad USA sú známe svojou kultúrou „hustle“, kde je úspech často spojený s počtom odpracovaných hodín. Tento spoločenský tlak by mohol čiastočne vysvetľovať, prečo viac Američanov uvádza, že pracuje dlhšie hodiny.
Existuje však aj iný, pragmatickejší dôvod – rozdiely v legislatíve. Mnohé európske krajiny majú politiky, ktoré chránia čas pracovníkov, napríklad obmedzenia maximálneho počtu pracovných hodín. Takéto právne rámce vytvárajú pracovné prostredie, v ktorom sa dlhé pracovné hodiny menej očakávajú a sú menej bežné. Naopak, americký politický systém ponúka menej zákonov na ochranu práv pracovníkov.
Existujú však náznaky, že sa situácia môže zmeniť! Zaujímavé je, že pracovníci generácie Z (vo veku 18–27 rokov) predstavujú najväčšiu časť amerických respondentov, ktorí uvádzajú, že pracujú 31–40 hodín týždenne. Zdá sa, že táto mladšia generácia prijíma „európsky“ prístup k práci a uprednostňuje rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pred dlhými hodinami v kancelárii.
Nie je to však len o tom, koľko hodín ľudia trávia v práci, ale aj o tom, ako produktívni sú počas týchto hodín. Preto stojí za to sa opýtať: Koľko hodín ľudia skutočne pracujú denne?
Napriek rozdielom v pracovnom čase obe skupiny uvádzajú, že väčšina ich produktívneho času spadá do štandardného rozsahu 6–8 hodín (57 % v prípade Európanov a 52 % v prípade Američanov). To naznačuje, že základné hodiny produktivity sú na oboch stranách Atlantiku pomerne podobné.
Alebo, keďže všetky údaje, s ktorými pracujeme, sú založené na vlastných správach, môžeme aspoň povedať, že nie je veľký rozdiel v tom, ako produktívne sa obe skupiny vnímajú.
Celkovo možno konštatovať, že hoci existujú rozdiely medzi USA a Európou v tom, koľko času ľudia trávia v práci, nie sú také dramatické, ako by sa dalo očakávať.
Nadčasy sú na oboch stranách Atlantiku podobné
Ako sme videli, americkí pracovníci generácie Z sa možno posúvajú smerom k vyváženejšiemu pracovnému týždňu, ale čo nadčasy? Opýtali sme sa našich respondentov, či pracujú mimo bežnej pracovnej doby, napríklad večer alebo cez víkendy. Výsledky ukazujú, že podobnosti medzi oboma regiónmi sú pozoruhodné.
V Európe aj v USA väčšina ľudí pracuje nadčasy aspoň občas (32 % Európanov a 33 % Američanov ). Podobne 21 % Európanov tvrdí, že nikdy nepracuje nadčasy, čo je len o niečo viac ako uvádzajú americkí pracovníci (20 %). Američania však zdá sa pracujú nadčasy o niečo častejšie, pričom vyšší percentuálny podiel uvádza, že tak robí denne (5 % v porovnaní s 4 % v Európe).
Jedným z najzaujímavejších zistení je, že strední pracovníci v oboch regiónoch sú skupinou, ktorá najčastejšie uvádza, že pracuje nadčasy každý deň. Dôvodom môže byť skutočnosť, že pracovníci v tejto fáze svojej kariéry čelia zvýšeným povinnostiam, ale nemusia mať ešte autoritu alebo podporu na delegovanie úloh.
Záverom možno konštatovať, že hoci Američania sú o niečo náchylnejší pracovať nadčasy, v skutočnosti sú nadčasy pomerne bežné pre pracovníkov na oboch stranách Atlantiku. Dôvodom môžu byť faktory ako tlak v práci, firemná kultúra alebo dokonca spôsob, akým digitálne nástroje sťažujú úplné odpojenie sa od práce.
Európania majú viac voľného času ako Američania
Zatiaľ sa pracovná kultúra v Európe a USA v určitom rozsahu podobá, pokiaľ ide o pracovný čas a nadčasy. Skutočné rozdiely sa však prejavujú, keď sa pozrieme na dovolenky.
Na otázku, koľko dní dovolenky si vzali v minulom roku, Európania uviedli celkovo oveľa vyššie čísla:
- Iba 9 % Európanov si vzalo päť alebo menej dní voľna, v porovnaní s pozoruhodnými 26 % Američanov.
- Na druhej strane spektra takmer 30 % európskych respondentov čerpalo viac ako 25 dní dovolenky, zatiaľ čo len 6 % Američanov si užilo toľko voľna.
- V skutočnosti si väčšina Európanov (59 %) vzala viac ako 21 dní dovolenky, zatiaľ čo väčšina Američanov patrila do nižších kategórií, pričom 49 % si vzalo 10 dní alebo menej.
Keď sme sa pýtali na dlhšie dovolenky – trvajúce dva týždne alebo viac – rozdiely boli ešte výraznejšie. V Európe si viac ako štvrtina respondentov (27 %) pravidelne berie dlhé dovolenky a takmer polovica (47 %) uviedla, že tak robí príležitostne. Naopak, až 60 % Američanov uviedlo, že si nikdy neberie dlhé dovolenky, a len 8 % uviedlo, že si ich berie pravidelne.
Keď sa pozrieme na tieto čísla podľa vekových skupín, zamestnanci, ktorí si berú najmenej voľna (0–5 dní), sú Američania vo veku 18–27 rokov (generácia Z). Naopak, skupinou, ktorá si užíva najviac dovolenkových dní (25+), sú Európania vo veku 28–43 rokov.
Aby sme lepšie ilustrovali, aká veľká je táto priepasť, zvážte skutočnosť, že väčšina európskych začínajúcich pracovníkov (66 %) uviedla, že si minulý rok vzala aspoň 16 dní dovolenky. To je trikrát viac ako ich americkí kolegovia, ktorí si vzali len 0–5 dní.
Tieto údaje nakoniec ukazujú jasný rozdiel v prístupe Američanov a Európanov k dovolenke. Kým Američania si berú kratšie a menej časté dovolenky, Európania uprednostňujú dlhšie obdobia odpočinku.
Dôvodom môže byť skutočnosť, že v Európe sa dovolenka považuje za nevyhnutnú súčasť osobného blahobytu a produktivity. V niektorých krajinách je dokonca bežné, že firmy v lete na niekoľko týždňov spomalia alebo zatvoria. Okrem toho mnohé európske krajiny majú zákony, ktoré vyžadujú, aby zamestnávatelia poskytovali aspoň 20 dní plateného dovolenkového voľna ročne.
Naopak, USA sa často označujú ako „národ bez dovoleniek“ – a ako dokazuje náš prieskum, z dobrého dôvodu. Keďže neexistujú žiadne federálne zákony zaručujúce platenú dovolenku, Američania sú odkázaní na milosť a nemilosť politiky svojich zamestnávateľov. V dôsledku toho má mnoho Američanov k dispozícii oveľa menej dovolenkových dní. Navyše skutočnosť, že viac ako 60 % Američanov nikdy neberie dlhú dovolenku, naznačuje, že dlhší voľný čas nie je kultúrne ani profesionálne akceptovaný.
Americká generácia X sa cíti najviac vinná, keď si berie dovolenku
Tento postoj k dovolenke však presahuje rámec samotného dovolenkového obdobia. Na otázku, či sa niekedy cítili vinní z toho, že si vzali voľno, je opäť ťažké prehliadnuť kontrast medzi americkými a európskymi respondentmi.
Takmer polovica Európanov (49 %) uviedla, že sa vôbec necítia vinní, keď si berú voľno, v porovnaní s iba 32 % Američanov. Na druhej strane, oveľa vyšší percentuálny podiel Američanov (33 %) priznal, že sa často cítia vinní, zatiaľ čo iba 18 % Európanov zdieľalo rovnaký pocit.
A ktorá skupina sa cíti najviac vinná? Američania vo veku 44–59 rokov! To naznačuje, že starší pracovníci v USA môžu pociťovať väčší pocit zodpovednosti alebo tlak, aby boli vždy k dispozícii. Na druhej strane, Európania vo veku 28–43 rokov sa cítia najmenej vinní.
Zaujímavé je, že obe regióny sa zhodujú v jednej veci: čím ďalej sú pracovníci vo svojej kariére, tým menej sa cítia vinní, keď si vezmú voľno. Podobne, začínajúci zamestnanci sa častejšie cítia vinní v Európe aj v USA.
Ale čo nám tieto rozdiely hovoria o dvoch pracovných kultúrach?
V Európe sa dovolenka vo všeobecnosti považuje za kľúčovú pre celkovú pohodu. To by mohlo vysvetľovať, prečo sa takmer polovica Európanov necítia vinnými. V USA však často existuje väčší tlak, aby boli zamestnanci vždy k dispozícii, a mnohí z nich sa môžu obávať, že čerpanie dovolenky by mohlo vyvolať dojem, že nie sú dostatočne oddaní svojej práci. To by mohlo vysvetľovať, prečo sú pocity viny bežnejšie. „Kultúra zhonu“ v USA, najmä u starších zamestnancov, ktorí vyrastali v tradičnejšom, pracovne orientovanom prostredí, zdá sa ešte viac zosilňuje tento pocit viny.
Tento pocit viny sa prenáša aj do toho, ako zamestnanci vnímajú čerpanie nemocenských dní. V Európe 32 % respondentov uviedlo, že si bez váhania berú nemocenské dni, kedykoľvek to potrebujú, zatiaľ čo v USA to uviedlo o niečo menej, 27 % respondentov.
Najväčšia skupina v oboch regiónoch však uviedla, že sa snaží vyhnúť čerpaniu nemocenskej dovolenky, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné – 49 % Európanov a 46 % Američanov.
Vyniká tlak, ktorý pociťujú Američania, aby pracovali aj napriek chorobe. Takmer 19 % amerických respondentov uviedlo, že pociťujú tlak, aby sa vyhýbali čerpaniu nemocenských dní, aj keď sa necítia dobre. V Európe tvorí táto skupina len 10 %.
To poukazuje na vyššiu úroveň „prezentizmu“ v USA – situáciu, keď zamestnanci chodia do práce aj napriek tomu, že sú chorí, pretože sa obávajú, že by mohli zaostať alebo pôsobiť nezodpovedne.
Zaujímavé je, že percento zamestnancov, ktorí uviedli, že si vôbec neberú dovolenku pre chorobu, môže byť miernym prekvapením – v Európe je to asi 9 % a v USA 8 %.
Údaje ukazujú, že hoci Američania aj Európania váhajú čerpať nemocenské dni, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné, Američania pociťujú väčší tlak, aby prekonali chorobu. Dôvodom môže byť kultúrne očakávanie v USA, že človek musí byť vždy produktívny. Európania, hoci sú rovnako opatrní, pokiaľ ide o čerpanie nemocenských dní, zdá sa, že majú menej predsudkov, pokiaľ ide o čerpanie niekoľkých dní voľna zo zdravotných dôvodov.
Viac ako polovica zamestnancov v USA pravidelne zažíva stres na pracovisku
Vzhľadom na to, že respondenti z oboch regiónov priznávajú, že pociťujú určitú úroveň pracovného stresu, ako často je stres na pracovisku badateľný?
V Európe takmer 44 % respondentov uviedlo, že ich kolegovia sa niekedy javia ako stresovaní, pričom 28 % uviedlo, že vidia svojich spolupracovníkov často stresovaných. Iba malé percento (okolo 8 %) malo pocit, že ich kolegovia sú vždy stresovaní, a len 3 % uviedlo , že nikdy nepociťujú stres na pracovisku.
V USA sa však stres na pracovisku javí ako výraznejší. Viac ako 30 % respondentov uviedlo, že ich kolegovia často pôsobia stresovane, a skupina 21 % (čo je oveľa vyšší počet ako v prípade Európanov – 8 %) uviedla, že ich spolupracovníci pôsobia stresovane neustále. Iba približne 4 % Američanov uviedlo, že nikdy nepociťujú stres u svojich kolegov.
Tieto čísla jasne naznačujú, že americké pracoviská sú vnímané ako stresujúcejšie než európske. Viac ako polovica respondentov v USA vníma stres pravidelne, buď často, alebo vždy, čo by mohlo odrážať tlak dlhších pracovných hodín, menej prestávok a neustálu potrebu zostať produktívnym. Inými slovami, mentalita „vždy v pohotovosti“ sa zdá mať negatívny vplyv, pričom stres sa stáva bežnou súčasťou každodenného pracovného života.
V Európe však stres síce stále existuje, ale nezdá sa, že by bol taký ohromujúci. Menej ľudí uvádza, že u svojich spolupracovníkov vníma neustály stres. Vzhľadom na to, čo sme sa dozvedeli o zvykoch a postojoch týkajúcich sa dovoleniek alebo pracovnej neschopnosti, európski pracovníci majú možno viac príležitostí na to, aby si oddýchli a zvládli stres súvisiaci s prácou, skôr ako sa stane neúnosným.
Európania sú vo všeobecnosti spokojnejší so svojou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom
Ukázalo sa, že stresovaní kolegovia nie sú jediným dôsledkom tlaku na pracovisku – výrazne to ovplyvňuje aj osobné šťastie a spokojnosť s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom.
Ale prečo je rovnováha medzi pracovným a súkromným životom dôležitá?
V podstate ide o to, aby ste našli dostatok času a energie pre svoju prácu aj osobný život. Ide o to, aby práca nezaberala toľko času, že vám nezostane čas na rodinu, priateľov, koníčky alebo jednoducho na oddych. Dobrá rovnováha pomáha ľuďom vyhnúť sa vyhoreniu, zostať motivovaní a celkovo sa cítiť viac naplnení.
V Európe 51 % ľudí uviedlo, že sú spokojní alebo veľmi spokojní so svojou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, zatiaľ čo v USA to bolo len 34 %. Naopak, len 17 % Európanov uviedlo, že sú nespokojní alebo veľmi nespokojní so svojou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, zatiaľ čo rovnaký názor zdieľalo až 31 % Američanov.
Hoci sa úrovne spokojnosti a nespokojnosti líšia, výsledky z oboch strán Atlantiku ukazujú, že mnohí pracovníci pociťujú tlak pri hľadaní rovnováhy medzi prácou a osobným životom. Náš prieskum odhaľuje, že hoci sa zdá, že Európania si vedú lepšie, nespokojnosť nie je v oboch regiónoch vôbec nezvyčajná.
Napriek tomu je jasné, že väčšia časť európskych pracovníkov má lepšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Opäť to môže súvisieť s politikami, ktoré presadzujú kratší pracovný čas, dlhšie dovolenky a väčšiu flexibilitu. Medzitým vyššia nespokojnosť amerických respondentov môže odrážať kultúru krajiny, kde sa pracuje dlhšie, má sa menej dovolenky a kladie sa väčší dôraz na produktivitu.
Údaje z nášho prieskumu preto ukazujú, že hoci rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je výzvou všade, Európa sa zdá byť úspešnejšia v vytváraní prostredia, v ktorom sa pracovníci cítia spokojní.
Najviac depresívni sa cítia millenialovia v Európe aj v USA
Hoci rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní spokojnosti ľudí, je to len jedna časť celkového obrazu. Aby sme lepšie pochopili celkovú spokojnosť s prácou, požiadali sme respondentov, aby ohodnotili celkové tempo a nároky svojej práce.
Na tento účel sme ich požiadali, aby opísali svoju prácu pomocou troch metafor týkajúcich sa kávy:
- Espresso – vyvážená práca s niektorými rýchlymi momentmi
- Depresso – stresujúca práca, ktorá je vyčerpávajúca
- Latte – pokojná a vyvážená práca
V Európe si väčšina pracovníkov – 68 % – zvolila Espresso, čo znamená, že majú pocit, že ich práca je vo všeobecnosti vyvážená s niektorými rušnými momentmi. Podstatne menšia časť, len 18 %, opísala svoju prácu ako Depresso, čo znamená, že ju považujú za stresujúcu a vyčerpávajúcu. A napokon 14 % uviedlo, že ich práca je pokojná a stabilná, alebo Latte, ako sme sa rozhodli ju nazvať.
V USA sa obraz trochu mení. Hoci väčšina amerických pracovníkov (58 %) tiež zvolila Espresso, viac ako 31 % zvolilo Depresso. Možnosť Latte zvolilo len 11 %. To poukazuje na to, že v porovnaní s európskymi respondentmi sa výrazne viac Američanov cíti stresovaných a vyčerpaných svojou prácou.
Zaujímavé je, že tak v Európe, ako aj v Amerike, väčšina ľudí v kategórii Depresso boli profesionáli vo veku 28–43 rokov.
Čo z toho môžeme vyvodiť?
Podobnosti sú jasné: európski aj americkí pracovníci väčšinou považujú svoju prácu za zvládnuteľnú, s občasnými nárazmi intenzity. Rozdiely však nie je možné ignorovať. Americkí pracovníci sa v porovnaní so svojimi európskymi kolegami oveľa častejšie cítia v práci stresovaní a vyčerpaní, pričom takmer tretina z nich opisuje svoju prácu ako Depresso.
Zhrnutie: hoci pracovníci v oboch regiónoch čelia kombinácii pokojných a rýchlych momentov, Európania sa zdajú byť v lepšej pozícii, pokiaľ ide o zvládanie stresu, a menej ľudí sa cíti preťažených svojou prácou v porovnaní s tými v USA.
Záverečné myšlienky
Náš prieskum poukazuje na niektoré jasné rozdiely – a niekoľko prekvapivých podobností – medzi americkou a európskou pracovnou kultúrou.
Hoci obe strany Atlantiku uvádzajú, že pociťujú tlak na tvrdú prácu, Európania sa zdajú byť úspešnejší v udržiavaní zdravšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Američania majú tendenciu pracovať dlhšie, čerpať menej dovolenky a cítiť sa viac stresovaní, pričom 31 % z nich opisuje svoju prácu ako vyčerpávajúcu. Naopak, Európania si berú viac voľna, zažívajú menej stresu a vyjadrujú vyššiu spokojnosť so svojou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom.
Tieto zistenia v konečnom dôsledku zdôrazňujú dôležitosť rovnováhy medzi prácou a osobným životom pre celkovú spokojnosť a produktivitu. Hoci neexistuje univerzálne riešenie, politiky, ktoré chránia čas pracovníkov, by mohli mať veľký vplyv, najmä pre tých, ktorí bojujú s vyhorením a vyčerpaním.
Demografia:
Vekové rozloženie respondentov:
- 28–43 – 45,8 %
- 44–59 – 26,1 %
- 18–27 – 23,5 %
- 60–69 – 2,2 %
- Menej ako 18 rokov – 1,8 %
- 70-78 – 0,4 %
- 79 a viac – 0,1 %
Zloženie respondentov podľa seniority:
- Stredná úroveň – 41,3 %
- Vyššia úroveň – 31,3 %
- Začiatočníci – 23,5 %
- Vedenie / výkonní riaditelia – 4 %
Zloženie respondentov podľa lokality:
- USA – 53,1 %
- Európa – 46,9 %
Poznámka
Tento anonymný online prieskum uskutočnila spoločnosť Kickresume v období od 24. septembra do 2. októbra 2024. Prieskum sa zúčastnilo 1 228 respondentov z Európy a USA s cieľom lepšie pochopiť rozdiely v pracovnej kultúre. Respondenti boli oslovení prostredníctvom internej databázy spoločnosti Kickresume, ktorá pozostáva predovšetkým z používateľov Kickresume.
O Kickresume
Kickresume je kariérny nástroj založený na umelej inteligencii, ktorý pomáha uchádzačom o zamestnanie nájsť si prácu a zvýšiť plat vďaka výkonným nástrojom na tvorbu životopisov a motivačných listov, analýze zručností a automatizovanej pomoci pri hľadaní práce. Pomohol už viac ako 8 miliónom uchádzačov o zamestnanie po celom svete.
